Dočasná ochrana a jej dopad na zmluvné vzťahy podnikateľa pod dočasnou ochranou

V súvislosti s negatívnymi dopadmi šírenia COVID-19 na podnikateľské prostredie bol s účinnosťou od 1.1.2021 prijatý zákon č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účelom tzv. dočasnej ochrany je vytvorenie časovo obmedzeného rámca na ochranu podnikateľa pred veriteľmi a súčasne vytvorenie nástrojov, ktoré majú umožniť podnikateľom pokračovať v podnikaní a v konečnom dôsledku priniesť vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov. Má ísť teda o poskytnutie ochrany podnikateľským subjektom v situácii, kedy sa títo podnikatelia dostali do finančných ťažkostí, ktoré je možné preklenúť obmedzením pôsobnosti inak prísnych povinností súvisiacich s insolvenciou, ak je skutočne dôvodný predpoklad, že sa poskytnutou dočasnou ochranou umožní pokračovať v podnikaní.

Dočasnú ochranu poskytuje žiadateľovi príslušný okresný súd na obdobie troch mesiacov (s možnosťou predĺženia na ďalšie tri mesiace) a to na základe žiadosti podnikateľa. Podmienkou na udelenie dočasnej ochrany je splnenie viacerých osobitných podmienok daných zákonom.

Udelenie dočasnej ochrany vyvoláva viaceré účinky vymedzené v ustanovení § 10 zákona o dočasnej ochrane, napr. vo sfére konkurzného či exekučného práva (počas dočasnej ochrany nemožno rozhodnúť o začatí konkurzného konania voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou; podnikateľ pod dočasnou ochranou nie je počas trvania dočasnej ochrany povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok^[1] , počas dočasnej ochrany nemožno v exekúcii postihovať veci, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace k podniku podnikateľa pod dočasnou ochranou a pod).

Udelenie dočasnej ochrany podnikateľovi však má dopad aj na zmluvné vzťahy podnikateľa. Zavádza sa pravidlo, podľa ktorého, ak pred poskytnutím dočasnej ochrany bol podnikateľ pod dočasnou ochranou v omeškaní, omeškanie s úhradou týchto starších záväzkov nemôže byť dôvodom pre ukončenie zmluvných vzťahov. Pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo pred poskytnutím dočasnej ochrany, nemôže druhá zmluvná strana počas trvania dočasnej ochrany:

• vypovedať zmluvu
• odstúpiť od zmluvy
• odoprieť plnenie zo zmluvy

Zákon o dočasnej ochrane súčasne upravuje výnimky, kedy uvedené obmedzenia neplatia a ukončenie zmluvných vzťahov stále možné je. Ide o prípady ak:

• druhá zmluvná strana by ohrozila prevádzkovanie svojho podniku,
• plnenie, na ktoré je povinná druhá zmluvná strana, nie je plnením, ktoré je nevyhnutné na zachovanie prevádzky podniku,
• podnikateľ pod dočasnou ochranou sa dostal do omeškania s úhradou za nepeňažné plnenie, ktoré sa mu poskytlo po poskytnutí dočasnej ochrany,
• podnikateľ pod dočasnou ochranou v súvislosti so zmluvou o bežnom účte alebo obdobnou zmluvou je oprávnený požadovať od druhej zmluvnej strany vykonanie príkazov na platby do určitej sumy (bankové zmluvy).

Zmluvný partner podnikateľa pod dočasnou ochranou má teda v dôsledku poskytnutia dočasnej ochrany jeho zmluvnému partnerovi obmedzené možnosti ukončiť ich vzájomný zmluvný vzťah. V prípade, že zmluvu ukončí z dôvodu omeškania podnikateľa napriek tomu, že zmluvný partner bude pod dočasnou ochranou, tak možno očakávať, že v prípade súdneho sporu bude musieť preukázať splnenie niektorej zo zákonných výnimiek pre ukončenie zmluvy resp. odopretie plnenia.

Pre úplnosť je tiež nutné uviesť, že poskytnutie dočasnej ochrany nie je prekážkou ukončenia zmluvy alebo odopretia plnenia zo zmluvy z iných dôvodov ako je omeškanie podnikateľa.

Ďalším účinkom poskytnutia dočasnej ochrany podnikateľovi je spočívanie plynutia lehôt na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany.

Obmedzením pre podnikateľa, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana je aj nemožnosť započítania pohľadávky vzniknutej po poskytnutí dočasnej ochrany s pohľadávkou vzniknutou pred poskytnutím dočasnej ochrany, v prípade, že ide o pohľadávku tzv. spriaznenej osoby (napr. štatutárny orgán podnikateľa, osoba s kvalifikovanou účasťou, ich blízke osoby a pod.^[2]).

Záverom poukazujeme tiež na povinnosti podnikateľa pod dočasnou ochranou:

• podnikateľ pod dočasnou ochranou oprávnený uhrádzať záväzky bezprostredne súvisiace s bežnou podnikateľskou činnosťou a s plneniami, ktoré sú potrebné na zachovanie prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany pred skôr splatnými záväzkami a prednostne veriteľom, ktorí nie sú spriaznenými osobami,
• podnikateľ je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb^[3],
• podnikateľ je povinný byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora^[4] počas trvania celého obdobia dočasnej ochrany.

Ako uvádza dôvodová správa k zákonu č. 421/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov, právny inštitút dočasnej ochrany je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a pod. Je zrejmé, že až prax ukáže, nakoľko tento novo vytvorený inštitút prispel k ochrane podnikateľov.