Elektronické podpisovanie - aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

Podľa nového rozhodnutia Súdneho dvora EU majú členské štáty právo ustanoviť pravidlo, podľa ktorého možno písomnosť podať na súd elektronicky a elektronicky ju podpísať len vtedy, ak má tento súd k dispozícii vhodný komunikačný a informačný systém a podanie sa uskutočňuje prostredníctvom tohto systému.

Právna úprava elektronického podpisovania je obsiahnutá v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23.07.2014 o elektronickej identifikácii a službách vytvárajúcich dôveru pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (,,Nariadenie eIDAS“).

Článok 2 ods. 3 Nariadenia eIDAS stanovuje, že nariadenie nemá vplyv na vnútroštátne právo ani právo Únie súvisiace s uzatváraním a platnosťou zmlúv alebo iných právnych či procesných záväzkov týkajúcich sa formy.

Nariadenie eIDAS ďalej vo svojom článku 25 ustanovuje, že:

• kvalifikovaný elektronický podpis má právny účinok rovnocenný s vlastnoručným podpisom  

• právny účinok elektronického podpisu a jeho prípustnosť ako dôkazu v súdnom konaní sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.

Dňa 17. októbra 2024 vydal Súdny dvor Európskej únie rozhodnutie v prípade C-302/23, v ktorom posudzoval otázku súladu vnútroštátnej právnej úpravy s Nariadením eIDAS v prípade elektronických podaní na súd. V danom prípade vnútroštátna právna úprava stanovila, že elektronické podanie je možné len prostredníctvom špecifického systému, ktorý však súd nemal. Strana konania namietala, že takáto úprava je v rozpore s Nariadením eIDAS.

Súdny dvor preskúmal príslušné články Nariadenia eIDAS a rozhodol, že Nariadenie eIDAS nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava podmieňovala možnosť elektronického podania tým, že súd má k dispozícii vhodný komunikačný a informačný systém.

Súdny dvor poukázal na to, že hoci nariadenie má za cieľ zabezpečiť, aby sa elektronickému podpisu neodopieral jeho právny účinok len z dôvodu, že má elektronickú podobu, nebráni členským štátom, aby si samy stanovili konkrétne formálne požiadavky (rozsudok z 20. októbra 2022, Ekofrukt, C 362/21).

Podľa tohto rozhodnutia sa príslušné články nariadenia majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej možno písomnosť podať na súd elektronicky a elektronicky ju podpísať len vtedy, ak má tento súd k dispozícii vhodný komunikačný a informačný systém a podanie sa uskutočňuje prostredníctvom tohto systému.

Rozhodnutie potvrdzuje, že členské štáty môžu stanoviť technické požiadavky pre elektronické podania na súdy, pokiaľ tým neporušujú základné princípy Nariadenie eIDAS.

JUDr. Ivana Vaculčiaková, JUDr. Rastislav Masnyk

Masnyk legal s.r.o.