Právna ochrana počítačového programu
Ochrana počítačového programu je na úrovni práva Európskej únie upravená smernicou o ochrane počítačového programu (Smernica EP a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009).
Na úrovni národnej legislatívy sa právna úprava nachádza v Autorskom zákone platnom v Slovenskej republike, v zmysle ktorého súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení (teda počítačový program) je chránený podľa zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Zákon pritom explicitne uvádza, že súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie.
V zmysle autorského zákona je teda chránený strojový kód, zdrojový kód a tiež ,,súvisiaca dokumentácia“.
Autorský zákon podobne ako samotná smernica zavádza aj tzv. výluku myšlienok a princípov z autorskoprávnej ochrany, v zmysle ktorej myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania nie sú chránené podľa tohto zákona. Výluka je založená na doktríne spočívajúcej v dichotómii myšlienky a vyjadrenia (,,idea – expression dichotomy“).
Právna veda v tejto oblasti ako príklady prvkov, ktoré nie sú chránené autorským právom uvádza napr. základy logiky, algoritmy, programovacie jazyky, funkcie počítačového programu či formát dátových súborov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že autorské právo nechráni obsah, ale formu, teda ,,len“ vyjadrenie počítačového programu.
Táto zásada je vyjadrená tiež v smernici o ochrane počítačového programu, kde sa uvádza, že myšlienky a princípy, ktoré tvoria základ logiky, algoritmov a programovacích jazykov nie sú podľa smernice chránené.
Zásada je potvrdená taktiež aj judikatúrou, pričom najznámejší v tejto oblasti je prípad vo veci SAS Institute C 406/10. Súdny dvor EÚ v tomto spore uviedol, že ,,ak by bola prípustná ochrana funkcionality počítačového programu autorským právom, umožnila by sa monopolizácia myšlienok na úkor technického pokroku a priemyselného rozvoja.“
Súd vo vyššie uvedenom prípade pomerne kategoricky uzavrel, že funkcionalita počítačového programu, programovací jazyk a formát dátových súborov používaných v rámci počítačového programu nepredstavujú formu vyjadrenia počítačového programu, a teda ležia mimo dosah ochrany poskytovanej autorským právom podľa smernice.
Na druhej strane však súd uviedol, že programovací jazyk a formát dátových súborov môžu byť chránené ako diela podľa smernice 2001/29/ES za splnenia podmienky, že sú vlastným duševným výtvorom autora.
JUDr. Ivana Vaculčiaková, JUDr. Rastislav Masnyk
Masnyk legal s.r.o.