Zmluvné vzťahy v IT

Aj v oblasti informačných technológií, podobne ako aj v iných odvetviach platí, že predpokladom bezproblémovej spolupráce účastníkov právneho vzťahu je kvalitná zmluvná úprava. 

Tzv. softvérové zmluvy nie sú upravené  ako osobitný zmluvný typ.

V oblasti IT sú v slovenských podmienkach v praxi najčastejšie uzatvárané  zmluvy o dielo, zmluvy o poskytovaní služieb či tzv. nepomenované zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Zároveň však je potrebné pamätať aj na úpravu autorských práv, keďže výsledkom činnosti zhotoviteľa môže byť dielo, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa autorského zákona. 

Dôsledná a jasná  úprava predmetu plnenia, práv a povinností zmluvných strán, zodpovednosti za vady či stanovenie podmienok udelenia licencie objednávateľovi v písomnej podobe je predpokladom korektnej vzájomnej spolupráce zmluvných strán. 

Mnohé z pojmov, ktoré sú v oblasti IT bežne používané, právna úprava platná v Slovenskej republike  neupravuje, prípadne sa jedná o odborný  žargón, ktorý si však každá zo zmluvných strán môže vykladať inak.  Je  preto vhodné pojmy napr. ako ,,implementácia“, ,,update“ či ,,funkcionalita softvéru“  detailne definovať v zmluve tak, aby medzi zmluvnými stranami neboli pochybnosti o tom, čo je predmetom plnenia. Alternatívou je aj negatívne vymedzenie predmetu plnenia a to tak, že sa zmluvné strany dohodnú a explicitne do zmluvy uvedú, že predmetom plnenia nie je napr. zálohovanie, webhosting či servis a následná podpora apod.

Definovanie a dôsledná  špecifikácia predmetu plnenia je v IT sektore veľmi dôležitým prvkom, keďže sa často jedná o výkon  úzko špecializovaných činností. Zvlášť pre objednávateľa služieb platí, že je v jeho záujme, aby v závislosti od požadovanej následnej funkcionality do zmluvy uviedol napr. požiadavku na konkrétny programovací jazyk, v ktorom má byť aplikácia zhotovená a pod.

Ďalšími dôležitými náležitosťami  zmluvy sú čas a najmä spôsob odovzdania/prevzatia softvéru, tzv. akceptácia . Aj samotný pojem akceptácia je často používaným pojmom, ktorý však nemá legislatívne zakotvenie, preto je vhodné aj akceptáciu zmluvne definovať. 

Neposkytnutie potrebnej  súčinnosti zo strany objednávateľa včas, môže mať na plnenie predmetu zmluvy veľmi negatívny dopad, preto je vhodné do zmluvy (najmä pre ochranu záujmov zhotoviteľa) uviesť a následne detailne špecifikovať, aká súčinnosť zo strany objednávateľa je v danom prípade potrebná (napr. presná technická  špecifikácia, hardvérová infraštruktúra apod).    

V neposlednom rade treba pri softvérových zmluvách pamätať aj na podmienky udeľovania licencie zo strany zhotoviteľa (odplatnosť/bezodplatnosť, časové obmedzenie apod.) ako aj špecifikáciu  oprávnení zmluvných strán nakladať so zdrojovým kódom. 

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že náležitostí, ktoré je potrebné v zmluvách uzatváraných v sektore IT upraviť, je veľmi veľa a chýbajúca detailná právna úprava môže byť na škodu obidvoch zmluvných strán, ktorých záujmy sú prirodzene protichodné. 

Pri nedostatočnej a vágnej zmluvnej úprave, ani zakotvenie zmluvných pokút či iných sankcií nemusí pre strany priniesť želaný efekt. 

JUDr. Ivana Vaculčiaková, JUDr. Rastislav Masnyk

Masnyk legal s.r.o.